Meno: Nicol Casablancas Crein
Sovia pošta: nicol.casablancas@gmail.com
Povolanie: Knihovníčka
Vek: 18
Výzor postavy: Nicol bola na svoj vek vždy vysoká. Vyššia ako jej sestry a aspoň v tom mala nad nimi prevahu. Dlhé blond vlasy jej jemne splývajú okolo oválnej tváre, na ktorej ako dva drahokamy žiaria jej šedé oči. V detstve mala noštek ako gombičku, avšak postupom času sa jej predĺžil a narovnal. Pod ním sa nachádzajú plné súmerné pery, ktoré si Nicol občas pretrie priesvitným leskom, inak sa kozmetike snaží vyhýbať. Každý deň cvičí a po polročnom pobyte v ázii začala dokonca aj s jógou. To jej pomáha zachovať si štíhlu postavu. Nicolina večne opálená pokožka bronzoej farby pekne kontrastuje s blond kučerami. Opálenie získava neustálym pobytom v prítode, bez ktorého by nemohla žiť. Najradšej nosí oblečené jasné farby a hippie štýl kombinovaný s retro, avšak nepohrdne ani elegantnými kúskami.
Povaha postavy: Ako dieťa mala Nicol veľmi výbušnú povahu, ktorú sa však postupom času naučila zvládať. Keď ju niečo rozruší, radšej napočíta do troch a predýcha to. Nicol je veľmi slobodomyselná, priam bohémska. Niekedy vystupuje až príliš étericky, preto sú z nej ľudia dosť často zmätení, ale ona sa na tom iba smeje. Nemá rada učenie, ale vie, že niekedy je potrebné, vtĺcť si niečo do hlavy, preto, keď je to potrebné, vie naozaj zabrať. Je usilovná, hoci iba do určitej miery, ak nevidí význam toho čo robí, vlečie sa ako postihnutý tryskochvostý škrot. Snaží sa žiť čo najoptimistickejšie, každý nový deň je pre ňu sám o sebe sviatkom. Nicol na ľudí pôsoboí ako príjemná, trochu roztržitá, no priateľská osôbka. Nadovšetko miluje svoju rodinu a priateľov, aj keď nemá zábrany bez rozlúčky ich na niekoľko mesiacov opustiť.
História postavy: Bolo krásne májové ráno. Rodinným sídlom sa rozliehal utešený detský plač rinúci sa z hrdielka malej Nicol. V tento deň prvýkrát uzrela svetlo sveta. A svet uzrel ju._____
\"Daj mi tóó,\" zakričala nervózne Nicol na Monique. \"Aj ja chceeem,\" zakričala znovu a zahnala sa rukou po sestre. Tá zdvihla krabicu ešte vyššie a víťazoslávne sa na Nicol uškrnula. \"Vieš čo vraví mamka. Nemáš jesť sladké. Potom si hyperaktívna a ľahko vybuchneš,\" povie poučným tónom a provokačne si strčí susšienku do úst. \"Grrr,\" zavrčí naštvane na sestru a rozbehne sa oproti nej. Nicol skočí na Monique ako divá mačka a zvalí ju na zem. Sestru nechá váľať sa v prachu a víťazoslávne si odnáša krabicu so sladkosťami do izbičky... ____
Neprešli ani dva roky a Nicol nastúpila do školy, kam už chodili jej dve staršie sestry Monique a Jacquelin. Pochopila, že to bude iné ako doma, že sa bude musieť začať učiť a hlavne začať sa ovládať ak nechce priviesť seba a rodinu do porblémov. Sprvu jej to šlo ťažko, ale postupne si skrývanie emócii osvojila natoľko, že jej to pripadalo prirodzené. Školu ukončila len tak-tak. A zrazu nevedela čo si počnúť. Kam ďalej ísť? Preto si jedného večera zbalila veci a už na druhý deň ráno bola v Nepále. Odišla. Bez rozlúčky. Celých 6 mesiacov o sebe nedala vedieť nikomu z rodiny. Žiadna sova, proste nič. A zrazu... Zrazu sa jej zacnelo za sestrami a po pol roku sa vrátila domov. Len tak. Postavila sa do dverí a sledovala rodinku ako raňajkujú. Monique sa takmer zadusila raňajkami, keď ju zbadala. Avšak nikto Nicol nevítal s otvorenou náručou. Akoby aj, keď ich tak dlho nechala, nech sa trápia kde je a či vôbec ešte žije. Avšak po týždni sa nad ňou Monique zľutovala. Hneď ráno nabehla ku sestre do izby a rozradostene ju vyobjímala.
Postupne celá rodina dala najavo svoje nadšenie z jej návratu a vyzeralo to, že všetko bude ako predtým.. Avšak, Nicol sa doma začínala nudiť zase. A tak, aby Jacquelin zabránila jej ďalšiemu úteku, navrhla jej, aby išla pracovať na rokfort. Nicol na škole okrem metlobalu a trčania v knižnici nebavilo, preto si povedala, že keď je miesto knihovníčky voľné, stojí to za pokus. Teraz jej už len ostáva čakať, či k nej priletí sova s kladnou alebo zápornou odpoveďou.