Meno: Richard Jean Delmarth
Sovia pošta: riaditelna.rokfort@centrum.sk
Povolanie: Riaditeľ a profesor astronómie
Vek: 24
Výzor postavy: Keď bol Richard ešte v útlom veku a nastupoval na základnú školu v Paríži, nebol najkrajší. Jeho vlasy, ktorých sa nedala povedať farba, boli zaujímavo strapaté a každý jeden ostrihaný inak. Pokiaľ nezačal nosievať nočný zubný strojček, jeho predkus bol výrazne veľký a neraz mal z neho ušúchanú hornú peru. Teraz je to však celkom iné. Hnedasté trošku vlnité vlasy mu málom siahajú po krk. Modro-zelené oči sa mu trblietajú vo veľkých očných jamkách a keď, necíti sa šťastný len on. Vyššia a šporotvá postava teraz ledabolo prekračuje z dlhej nohy na dlhú nohu. Jedno sa však musí povedať, tvar jeho uší skôr pripomínajú trojuholníky.
Povaha postavy: Richard je dobrosrdečný a rád zo všetkým pomôže a nechce za to nič. Je teda skromný a nerád sa pozerá na ustráchaných, hanblivých alebo nesmelých ľudí. Život berie, akoby ani nebol a preto ho využíva naplno. Je to typ zábavný a rád sa smeje na nesatyrických vtipoch. Skutočnosť, že nemá súrodencov, za to kopu bratrancov a sesterníc, mu zo šťastia neuberá. Nechce, aby to znelo nevďačne alebo iným spôsobom "blbo", no je rád, že ho za nohu netahá malaá rozmaznaná princeznička a prosí ho, aby si s ňou zahral karty. Nie žeby nemal rád spoločnosť, ktorá mu pomôže, keď potrebuje, no nech je tá spoločnosť na jeho úrovni.
História postavy: Richardovým trvalým bydliskom bolo až do minulého roka Paríž, podľa neho to najčarovnejšie mesto. Pri prenose z pôrodnice domov pred vyše 24 rokmi uzrel svetlo Eiffelovej veže, ktorú dodnes obdivuje. Spolu s rodičmi bývaly na tichom pozemku neďalekého vidieka. Ako malý tam Richard jazdil na krásnych hnedozlatých koňoch, naháňal psy, túlil sa k mačkám a na povale mal nejednu tajnú skrýš. Lepšie by si to Richard ani nevedel predstaviť, no jedného dňa, tuší že pár týždňov po jeho jedenástich narodeninách mu prišiel list. Vraj Rokfort. Čo je to zač? O nijakej inej čarodejníckej škole okrem Beauxbatonsu ešte nepočul. Musí to byť nejaký omyl, hovoril si. To, že je čarodejník, zistil keď oslavoval svoje siedme narodeniny. Spolu s jeho šikovnými prstami, ktoré hrali na klavíri prevrhol obrovskú narodeninovú tortu. Horšie bolo na tom to, že čím viac sa z hlavy jeho krstnej mamy čistila, tým viac šľahačky jej na hlave pribúdalo. Doteraz sa Richardovi zdá, že vlasy krstnej mamy sú vždy na niektorých miestach pozliepané. Tak sa vyrovnal s tým, že musí opustiť čarovný kraj a vydal sa na cestu do Londýna, kde začiatkom nestretol ani jedného blízkeho priateľa, ktorý by mu bol podobný. Takto osamostatnený prežil sedem z počiatku nudných rokov. Až na ten posledný. Vtedy stretol svoju pravú lásku. Nízka a ešte tichšia študentka Bystrohlavu (on bol v Bifľomore) ho priam očarila. Keď vyšli z Rokfortu, zamýšľali sa nad budúcnosťou. Avšak, stalo sa niečo strašné a ani jeho najbližší to z neho nevedeli vypáčiť. Tú strašnú vec a sklamanie, napodiv samého zo sebou si dodnes drží ako svoje x-té tajomstvo, ktoré sa našťastie nedá skryť na povalu jeho domu. Po skúškach utajovania a obrany proti čiernej mágii, ktoré potreboval pre prácu aurora dostal informáciu, že Rokfort, jeho druhý bývalý domov, hľadá nového riaditeľa. Rokfort sa totiž pár rokov po jeho odchode zatvoril. Ke´d sa dozvedel, že sa znovu otvára, šiel na konkurz, kde ho po pár naozaj ťažkých dňoch prijali. Zostavil si svoju "armádu" učiteľov a spolu s nimi chce vštepovať do hláv mladistvých talent, tak, ako to robili aj v jeho prípade o niekoľko rokov dozadu.